Rast svetovej ekonomiky sa spomaľuje a môže vyústiť do synchronizovanej recesie.

Medzinárodný menový fond (MMF) vlani v októbri predpovedal, že svetová ekonomika vzrastie v roku 2022 o 4,9 %. Po takmer dvoch rokoch poznačených pandémiou to bol vítaný znak postupného návratu k normálu.MMF vo svojej dvojročnej správe uviedol niekoľko optimistických poznámok a poukázal na to, že zatiaľ čo pandémia pokračovala, pokračovalo aj – aj keď nerovnomerne v jednotlivých regiónoch – hospodárske oživenie.

Len o šesť mesiacov neskôr MMF revidoval svoje predpovede: nie, povedal, že tento rok ekonomika porastie len na 3,6 %.Zníženie – o 1,3 bodu menej, ako sa pôvodne predpokladalo a jedno z najväčších od začiatku storočia fondu – bolo z veľkej časti (neprekvapivo) spôsobené vojnou na Ukrajine.

„Ekonomické účinky vojny sa šíria široko-ďaleko – ako seizmické vlny, ktoré vychádzajú z epicentra zemetrasenia – najmä prostredníctvom komoditných trhov, obchodu a finančných prepojení,“ napísal riaditeľ výskumu Pierre-Olivier Gourinchas predhovor k aprílovému vydaniu Svetového ekonomického výhľadu.„Pretože Rusko je hlavným dodávateľom ropy, plynu a kovov a spolu s Ukrajinou aj pšenice a kukurice, súčasný a očakávaný pokles ponuky týchto komodít už vyhnal ich ceny prudko nahor.Najviac postihnutá je Európa, Kaukaz a Stredná Ázia, Blízky východ a severná Afrika a subsaharská Afrika.Zvýšenie cien potravín a palív poškodí domácnosti s nižšími príjmami na celom svete – vrátane Ameriky a Ázie.

Je pravda, že – vďaka geopolitickému a obchodnému napätiu – svetová ekonomika už pred vojnou a pandémiou sledovala klesajúcu trajektóriu.V roku 2019, len pár mesiacov predtým, ako Covid-19 zmenil život, ako sme ho poznali, varovala generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgieva: „Pred dvoma rokmi bola globálna ekonomika v synchronizovanom vzostupe.Merané HDP, takmer 75 % sveta zrýchľovalo.Dnes sa ešte väčšia časť svetovej ekonomiky pohybuje synchronizovane.Ale bohužiaľ, tentoraz sa rast spomaľuje.Aby som bol presný, v roku 2019 očakávame pomalší rast v takmer 90 % sveta.“

Hospodárske poklesy vždy zasiahli niektorých ľudí viac ako iných, ale túto nerovnosť ešte prehĺbila pandémia.Nerovnosti sa prehlbujú v rámci vyspelých aj rozvíjajúcich sa krajín a regiónov.

MMF skúmal ekonomickú výkonnosť vo vyspelých krajinách za posledných niekoľko desaťročí a zistil, že rozdiely na nižšej ako celoštátnej úrovni od konca 80. rokov 20. storočia narástli.Tieto rozdiely v HDP na obyvateľa sú trvalé, časom sa zväčšujú a môžu byť dokonca väčšie ako rozdiely medzi krajinami.

Pokiaľ ide o ekonomiky v chudobnejších regiónoch, všetky vykazujú podobné charakteristiky, ktoré ich výrazne znevýhodňujú, keď príde kríza.Majú tendenciu byť vidiecki, menej vzdelaní a špecializovaní na tradičné sektory, ako je poľnohospodárstvo, výroba a baníctvo, zatiaľ čo vyspelé krajiny sú zvyčajne viac mestské, vzdelanejšie a špecializujú sa na sektory služieb s vysokým rastom produktivity, ako sú informačné technológie, financie a komunikácia.Prispôsobovanie sa nepriaznivým šokom je pomalšie a má dlhodobejšie negatívne dôsledky na ekonomickú výkonnosť, čím sa zvyšuje dôsledok iných nežiaducich účinkov od vysokej nezamestnanosti a zníženého pocitu osobného blahobytu.Pandémia a celosvetová potravinová kríza vyvolaná vojnou na Ukrajine sú toho jasným dôkazom.